kritickosť1 -i ž.
kritickosť2 -i ž.
kriticky1 prísl.: k. hodnotiť, k. pristupovať k veci;
kriticky2 prísl.: stav chorého vyzerá k.;
kritický2 príd.: k. bod;
k-á chvíľa rozhodujúca;
k-é obdobie ťažké, vážne;
kritik -a mn. -ci m.
1. kto kritizuje: k. nedostatkov
2. odb. posudzovateľ, recenzent: literárny k.;
kritizovať nedok. posudzovať, hodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky): k. vedenie podniku, k. neporiadky;
hra bola k-ná
kritička -y -čiek ž.
kriticizmus ‑mu m.
kritický; kriticky prísl.; kritickosť ‑i ž.
kritika ‑y ‑tík ž.
kritizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.