kormidelnícky príd.
kormidelník -a mn. -ci m. kto kormidluje;
kormidlovať nedok. usmerňovať kormidlom: k. loď
kormidlový príd.
kormidelník ‑a mn. ‑ci m.; kormidelníčka ‑y ‑čok ž.; kormidelnícky
kormidlo ‑a ‑diel s.; kormidlový
kormidlovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
kormorán ‑a ANmn. ‑y m.