I. prísl. po uplynutí času: k. sa stretli, k. je tu jar
II. čast.
1. napokon, koniec koncov: veď k. možné je všetko
2. vyj. uspokojenie zo zavŕšeného deja: no, k. (dali gól)!
konečníkový príd.
konektorový príd.: k-á funkcia
konečník ‑a m.; konečníkový
konečný; konečne prísl.; konečnosť ‑i ž.
konektor ‑a L ‑e mn. ‑y m.; konektorový
konexia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.