kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;
kolektivistický príd.: k-é hnutie;
kolektivisticky prísl.
kolektivizácia -ie ž. kolektivizovanie: k. poľnohospodárstva premena z individuálneho súkromného hospodárenia na spoločné (v býv. soc. krajinách);
násilná k. v 50. rokoch;
kolektivizačný príd.: k. postup
kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;
kolektivizovať nedok. i dok. (násilne) zavádzať, zaviesť formy spoločného hospodárenia (v býv. Sov. zväze a soc. krajinách), zospoločenšťovať, zospoločenštiť: k. poľnohospodársku výrobu
kolektívne prísl.: k. trénovať;
kolektívnosť -i ž.
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie;
k-a zmluva, k-a ochrana;
kolektív ‑u m.; kolektívny; kolektívne prísl.; kolektívnosť ‑i ž.
kolektivizácia ‑ie ž.; kolektivizačný
kolektivizmus ‑mu m.; kolektivista ‑u m.; kolektivistický; kolektivisticky prísl.
kolektivizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
kolektívum ‑va ‑tív s.