kmitavý príd. sprevádzaný kmitaním, kmitajúci: k-é svetlo;
k. pohyb
kmitať nedok.
1. prudko pohybovať (v striedavom smere), mihať: k. prstami
2. periodicky sa pohybovať, oscilovať: struna k-á;
fyz. k-nie pohyb telesa, pri kt. jeho vzdialenosť od rovnovážnej polohy neprekročí konečnú polohu; oscilácia
kmitavý; kmitavosť ‑i ž.
kmitať ‑á ‑ajú dok.nedok.