klincovka -y -viek obyč. mn. ž. tretra
klincový príd.: k. tvar;
klinec -nca m.
1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.
2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov
● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný;
trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci;
zavesiť učenie ap. na k. zanechať;
→ zlatý k. programu;
klinový príd.: k-é písmo v podobe klinov;
k. remeň s klinovým profilom
klinčekový príd.: k-á vôňa
klingať ‑á ‑ajú dok.nedok.