jednotný príd.
1. vo svojom celku nedelený, tvoriaci celok, ucelený: j. štát, j. jazyk;
(prv) j-é roľnícke družstvo, skr. JRD
2. rovnaký pre všetkých, ten istý, zhodný; kt. vyj. jednotu: j-é zákony, j-á politika, j. postup;
j-é stanovisko
3. gram. j-é číslo kt. vyj. jednosť predmetu v protiklade k mnohosti, singulár, op. množné;
jednotný; jednotne prísl.; jednotnosť ‑i ž.