iracionalizmus -mu m. filoz. smer vysvetľujúci svet ako rozumom nepochopiteľnú skutočnosť bez akýchkoľvek zákonitostí, op. racionalizmus
iracionálne prísl.;
iracionálnosť -i ž.
iracionálny príd. nepostihnuteľný rozumom, op. racionálny: i-a koncepcia;
mat. i-e číslo kt. sa nedá vyjadriť ako podiel 2 celých čísel;
iredentista -u m. stúpenec iredentizmu, iredenty;
iredentisticky prísl.
iredentistický príd.;
iredentizmus -mu m. politol. iredenta: maďarský i.;
irelevantný príd. kniž. nepodstatný, nezávažný, op. relevantný: z hľadiska výsledku je to i-é
ireálny príd. kniž. neskutočný, nereálny, op. reálny: i-a skutočnosť
iritovať nedok. i dok. kniž. (po)dráždiť; rozčuľovať, rozčúliť
ironickosť -i ž.
ironicky prísl.: i. hovoriť;
ironizovať nedok. používať (v reči) iróniu; tým zosmiešňovať: nemusíš i., i. minulosť
ironička -y -čiek ž.
irídiový príd.: i-á oceľ
irónia -ie ž.
1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.;
postrehnúť v hlase i-iu
2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;
írečitosť -i ž.
írsky príd. k Ír, Írsko: í. jazyk
Irena ‑y Irien ž.
iracionalizmus ‑mu m.; iracionalista ‑u m.; iracionalistický
iracionálny; iracionálne prísl.; iracionálnosť ‑i ž.
iredenta ‑y ž.
iredentizmus ‑mu m.; iredentista ‑u m.; iredentistka ‑y ‑tiek ž.; iredentistický; iredentisticky prísl.
irelevantný; irelevantne prísl.; irelevantnosť ‑i ž.
ireálny; ireálne prísl.; ireálnosť ‑i ž.
iritovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
ironik ‑a mn. ‑ci m.
ironizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
iránčina ‑y ž.
irónia ‑ie ž.; ironický; ironicky prísl.; ironickosť ‑i ž.
Íris ‑idy ž.
írečitý; írečito, írečite prísl.; írečitosť ‑i ‑í ž.
írčina ‑y ž.