implantačný príd.
implantovať nedok. i dok.
1. lek. (u)robiť implantáciu: i. cudzí orgán
2. kniž. vnášať, vniesť (niečo cudzorodé): i. mládeži cudzie normy správania
implantácia -ie ž. lek. chirurgické prenesenie tkaniva, buniek ap. na nové miesto;
implantovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
implantácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; implantačný