i.elni.a -e -níc ž. poduštička na zapichovanie ihiel;
i.elni.ka -y -čiek ž. zdrob.
i.la -y ihiel/ihál ž.
1. nástroj s hrotom a uškom (z tenkého oceľového drôtu) určený na šitie: tupá, strojová i.;
navliecť niť do i-y
2. nástroj al. súčiastka v tvare ihly: gramofónová, magnetická i.;
výtvar., typ. suchá i. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do kovovej dosky; jeho odtlačok
● byť, sedieť ako na i-ách byť nepokojný, netrpezlivý;
→ hľadať i-u v kope sena;
→ šiť horúcou i-ou;
i.lan -a/-u m. geom. mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom; takýto tvar: zrezaný i., pravidelný šesťboký i.;
opracovať kamene do i-a;
i.lanovi.ý príd. majúci podobu ihlana: i. stan, pomník
i.lanový príd.: i-á plocha;
i.lanček -a m. zdrob.
i.li.ovi.ý príd. majúci podobu ihlice: i-é kryštály
i.li.kovi.ý príd. majúci podobu ihličky: i. kryštál
i.lový príd.: i. ventil;
i.ravo prísl.;
i.ravosť -i ž.: básnická i.
íha cit. vyj. údiv, prekvapenie: í., ale si vyrástol
i.la ‑y ihiel ž.; i.lový; i.i.lka ‑y ‑lok ž.
i.lan ‑a/‑u m.; i.lanový; i.lanček ‑a m.
i.li.i. ‑ia s.
i.li.nan ‑a m.
i.neď prísl.
i.ravý; i.ravo prísl.; i.ravosť ‑i ž.
íha cit.