hnusne prísl.: h. páchnuť
hnusník -a mn. -ci m. pejor. bezcharakterný človek, špinavec, hnusák (obyč. v nadávke)
hnusák -a mn. -ci m. pejor. hnusník
hnuteľnosť -i ž. hnuteľná vec, hnuteľný majetok (nábytok, peniaze ap.), op. nehnuteľnosť: predaj h-í
hnuteľný príd.: práv. h. majetok kt. možno premiestňovať, op. nehnuteľný;
hnutie -ia s.
1. pohyb: ležať, stáť bez h-ia
2. kniž. pohnutie, vzrušenie, emócia: h. mysle, citové h.
3. organizované hromadné úsilie o uskutočnenie nejakej myšlienky; myšlienkový, polit. ap. smer: emancipačné, národné h.;
politické h. (napr. H. za demokratické Slovensko, Kresťanskodemokratické h.);
hnuťový príd. k 3
Hnúšťa ‑e ž.; Hnúšťan ‑a mn. ‑ia m.; Hnúšťanka ‑y ‑niek ž.; hnúšťanský
hnus ‑u m.
hnusník ‑a mn. ‑ci m.
hnusný; hnusne prísl.
hnusoba ‑y ž.
hnusák ‑a mn. ‑ci m.
hnuteľný; hnuteľnosť ‑i ‑í ž.