hviezda -y hviezd ž.
1. nebeské teleso, ktorého žiaru vidieť v noci a kt. sa javí ako viacramenný útvar;
astron. stálica: h-y svietia;
padajú h-y
2. čo má podobu hviezdy; hviezdicovitý útvar: červená h. symbol komunizmu;
kôň s h-ou na čele s lysinou
3. vynikajúci a populárny umelec, športovec: filmová, džezová, hokejová h.
● → sľubovať h-y z neba;
h-y z neba by mu zniesol urobil by preňho všetko;
→ narodiť sa pod šťastnou h-ou;
niečo je (ešte) vo h-ach ďaleko od uskutočnenia;
expr. → videl všetky h-y;
hviezdica -e -dic ž. čo sa tvarom podobá hviezde;
zool. hviezdice trieda morských dravcov s hviezdovito usporiadanými ramenami
hviezdicovitý príd. majúci podobu hviezdice: h. ornament;
hviezdička -y -čiek ž. zdrob.: snehové h-y;
hviezdičkový príd.: h-é šaty v rozprávkach
hviezdnatý príd. plný hviezd: h-á obloha, noc
hviezdne prísl.: nebo sa h. trblieta;
h. obsadený film vynikajúcimi hercami;
hviezdovitý príd. majúci podobu hviezdy: h. útvar;
Hviezdoslavov ‑a m.; Hviezdoslavovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hviezdoslavovčanka ‑y ‑niek ž.; hviezdoslavovský
hviezdica ‑e ‑dic ž.; hviezdicový
hviezdička ‑y ‑čiek ž.; hviezdičkový
hviezdokopa ‑y ‑kôp ž.
hviezdovka ‑y ‑viek ž.