hrubý príd.
1. majúci pomerne veľkú hrúbku, op. tenký: h. pokrovec, múr;
h-é nohy;
anat. h-é črevo
2. majúci istú hrúbku: doska je h-á 5 cm;
aké h-é je sklo?
3. majúci hrboľatý povrch, drsný, op. hladký, jemný: h-á pokožka, h-é plátno;
pren. h. hlas nízky
4. obsahujúci väčšie kúsky, čiastočky, zrnitý, op. jemný: h-á soľ;
h-á múka, op. hladká
5. horšej kvality, podradný, op. jemný: h-á práca, strava
6. nie dosť uhladený, surový, drsný, op. jemný: h. človek;
h. vtip vulgárny;
h-é slovo;
h-á lož bezočivá
7. celkový, všeobecný: h. odhad, v h-ých črtách;
h. plat bez zrážok, op. čistý;
h-á váha (tovaru) s obalom, brutto, op. čistá
8. veľký, značný: h-á chyba, h-é porušenie predpisov
● expr. má h-é sklo zacláňa;
na h-é vrece h-á záplata treba použiť primerané prostriedky;
urobiť, spraviť h-ú čiaru za niečím definitívne niečo uzavrieť (a začať nanovo);
Hrubý Šúr ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Hrubošúrčan ‑a mn. ‑ia m.; Hrubošúrčanka ‑y ‑niek ž.; hrubošúrsky