hovorovo prísl.;
hovorovosť -i ž.
hovorový príd.: lingv.: h-é slová charakteristické pre bežné neoficiálne prejavy;
h. štýl štýl spis. jazyka, v kt. prebieha bežné dorozumievanie;
hovor ‑u m.; hovorový; hovorovo prísl.; hovorovosť ‑i ž.
hovoridlá ‑diel mn.pomn.s.
hovorievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hovoriť ‑í ‑ia dok.nedok.
hovorné ‑ého s.
hovorný (zhovorčivý)
hovorňa ‑e ‑í ž.