hornatosť -i ž.
horniacky príd. i prísl.
horniačka -y -čok ž.;
hornouhorský príd. hist. k Horné Uhorsko: h-é mestá
horný príd. ležiaci, umiestnený hore, vyššie, vrchný, op. dolný: h-é zuby;
h. koniec dediny vyšný;
odb. h-é končatiny ruky;
h-á hranica maximálna;
h. tok rieky bližšie k prameňu;
hist. H-é Uhorsko približne dnešné Slovensko;
(britská) H-á snemovňa (lordov)
● h-ých desaťtisíc najbohatšia vrstva spoločnosti
hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci;
Horné plachtince ‑ých ‑niec mn.pomn.ž.; Hornoplachtinčan ‑a mn. ‑ia m.; Hornoplachtinčanka ‑y ‑niek ž.; hornoplachtinský
Horné pršany ‑ých ‑šian L ‑ých ‑och m.mn.pomn.; Hornopršanec ‑nca m.; Hornopršianka ‑y ‑nok ž.; hornopršiansky