hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
hodnostárka -y -rok ž.;
hodnostársky príd.: h-e kreslo
hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied;
hodnostár ‑a m.; hodnostárka ‑y ‑rok ž.; hodnostársky