pren. pejor. bezvýznamný al. príživnícky človek (často nadávka)
hniesť hnetie -ú hnietol nedok. tech. mechanicky upravovať masu rozotieraním a miesením
opak. hniezdievať -a
hniezdo -a hniezd s.
1. upravené miesto al. ochranná stavba vtákov a niekt. iných živočíchov na kladenie vajec a vychovanie mláďat: vtačie, zajačie h.;
osie h. i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie ap.;
lastovička si stavia h.;
pren. expr. ľudské obydlie, domov: rodné h.
2. ohnisko, odkiaľ sa niečo šíri: h. nákazy, odporu
3. expr. malé, zapadnuté ľudské sídlo
4. pejor. tajný úkryt, brloh: zločinecké h.
5. zoskupenie na malom priestore: h. húseníc;
voj. guľometné h.;
poľnohosp. sadenie do h-d
● → pichať, pichnúť do osieho h-a;
pejor. → špiniť (si) do vlastného h-a;
hniezdový príd.: poľnohosp. h-á sadba;
hniezdočko -a -čiek s. zdrob.
hnilobný príd. k 1: h. zápach
hniľač -e ž. hromad. pejor. leňosi, darebáci
Hniezdne ‑eho s.; Hniezdňan ‑a mn. ‑ia m.; Hniezdňanka ‑y ‑niek ž.; hniezdňanský
Hnilčík ‑a L ‑u m.; Hnilčíčan ‑a mn. ‑ia m.; Hnilčíčanka ‑y ‑niek ž.; hnilčícky
hnida ‑y hníd ž.
hniesť hnetie hnetú hnietol dok.nedok.
hniezdievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
hniezdiť ‑i ‑ia ‑zď/‑i! dok.nedok.; hniezdiť sa
hniezdo ‑a hniezd s.; hniezdový; hniezdočko ‑a ‑čiek s.
hniliak ‑a mn. ‑ci m.
hnilička ‑y ‑čiek ž.
hnisavý; hnisavosť ‑i ž.
hnisať ‑á ‑ajú dok.nedok.
hniľač ‑e ž.
hniť ‑je ‑jú dok.nedok.