hluchaňa -e ž. k 1
hlucho prísl. k 2;
hluchonemosť -i ž.
hluchonemá ž. hluchonemá žena, hluchonemé dievča
II. hluchonemý m. hluchonemý človek: dorozumievanie h-ých;
hluchosť -i ž.
hluchota -y ž.
1. neschopnosť počuť, hluchosť: vrodená h.
2. prázdnota, neplodnosť, pustota: duchovná h.
I. príd.
1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek
2. prázdny, pustý; jalový: h. klas;
h-á hornina hlušina;
h-é miesto (v románe ap.);
hovor. h. telefón nefungujúci
● expr. h. ako peň, poleno úplne;
byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý;
byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;