harmonickosť -i ž.
harmonicky prísl.: h. sa dopĺňať;
h. znieť;
harmonický príd.: h-é pohyby, h. vývin;
harmonikový príd.
harmonikár -a m. hráč na harmonike;
harmonikárka -y -rok ž.;
harmonikársky príd.
harmónia -ie ž. súlad, súhra, vyváženosť, op. disharmónia: h. tvarov, farieb;
hud. súzvuk: h. tónov;
pren. zhoda, porozumenie: h. duší, v rodine je h.;
harmonika ‑y ‑ník ž.; harmonikový
harmonikár ‑a m.; harmonikárka ‑y ‑rok ž.; harmonikársky
harmonizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
harmonizácia ‑ie ž.; harmonizačný
harmónia ‑ie ž.; harmonický; harmonicky prísl.; harmonickosť ‑i ž.
harmónium ‑nia DL ‑iu mn. ‑iá ‑ií D ‑iám L ‑iách s.