I. -y ž.
1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u;
(fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia
2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)
3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u
● expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi;
h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia;
na h-u (sveta) na posmech (verejnosti);
h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu;
→ ostať v h-e;
skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil
II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať;
je h., že ... je zahanbujúce
hanblivo prísl.;
hanblivosť -i ž.
handra -y -dier/-dár ž.
1. kus tkaniny použ. obyč. na čistenie: h. na dlážku; cediť cez h-u
2. hovor. pejor. nekvalitná tkanina: nekúp si hocijakú h-u
3. hovor. expr. obyč. mn. oblek, šaty: potrebujem dáku h-u na seba;
pejor. chodí v h-ách v zodratých šatách
4. pejor. slaboch, vecheť (často v nadávke): ten chlap je h.
● expr.: svaly ako h-y ochabnuté;
zaobchádzať s niekým ako s (so špinavou) h-ou ponižovať niekoho;
handrbulčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná, cudzími jazykovými prvkami premiešaná reč
handrička -y -čiek ž. zdrob. k 1 – 3
handrkovať nedok. hovor. pejor. rozprávať cudzím (obyč. nem.) jazykom al. nezrozumiteľne
hanebne prísl.: h. oklamať;
h. skrachovať;
hanlivo prísl.
hanobiteľka -y -liek ž.
Hana ‑y Hán ž. (meno)
Handlová ‑ej ž.; Handlovčan ‑a mn. ‑ia m.; Handlovčanka ‑y ‑niek ž.; handlovský
Hanigovce ‑viec mn.pomn.ž.; Hanigovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hanigovčanka ‑y ‑niek ž.; hanigovský
Haniska ‑y L ‑e ž.; Hanišťan ‑a mn. ‑ia m.; Haništianka ‑y ‑nok ž.; haništiansky
Hankovce ‑viec mn.pomn.ž.; Hankovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hankovčanka ‑y ‑niek ž.; hankovský
Hanková ‑ej ž.; Hankovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hankovčanka ‑y ‑niek ž.; hankovský
Hanoj ‑a m. (hl. mesto); Hanojčan ‑a mn. ‑ia m.; Hanojčanka ‑y ‑niek ž.; hanojský
Hanušovce nad Topľou ‑viec mn.pomn.ž.; Hanušovčan ToplianskoHanušovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hanušovčanka ToplianskoHanušovčanka ‑y ‑niek ž.; hanušovský toplianskohanušovský
hana ‑y hán ž. (pohanenie)
hanba ‑y prísl.ž.
hanbiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
hanblivý; hanblivo prísl.; hanblivosť ‑i ž.
handra ‑y ‑dier/‑dár ž.; handrový; handrička ‑y ‑čiek ž.
handrbulčina ‑y ž.
handrkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; handrkovať sa
handrár ‑a m.; handrárka ‑y ‑rok ž.; handrársky
hanebný; hanebne prísl.; hanebnosť ‑i ‑í ž.
hangár ‑a/‑u L ‑i mn. ‑e m.
haniť ‑í ‑ia dok.nedok.
hanlivý; hanlivo prísl.
hanobiteľ ‑a mn. ‑ia m.; hanobiteľka ‑y ‑liek ž.
hanobiť ‑í ‑ia dok.nedok.
hanopis ‑u m.
hantírka [‑t‑] ‑y ‑rok ž.
hanáčtina ‑y ž.
hánka ‑y ‑nok ž.