Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „gramatika” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

gramatika -y žen. r.

1. súbor zákonitostí a pravidiel platných pre morfológiu a syntax; stavba jazyka: g. spisovnej slovenčiny

2. vedný odbor zaoberajúci sa gram. stavbou jazyka: súčasná, historická g.

3. vedecké dielo opisujúce jazykový systém: Slovenská g. od E. Paulinyho;

Pravidlá slovenského pravopisu

gramatika ‑y ‑tík žen. r.; gramatický; gramaticky prísl.; gramatickosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

gramatika, -y, -tík žen. r.

1. mn. č. (bez ) časť vedy o jazyku zahrnujúca morfológiu a syntax (náuku o tvorení a obmieňaní slov a náuku o stavbe vety): popisná, historická g.;

2. kniha obsahujúca gramatické poučky: školská, normatívna g.;

3. (bez mn. č.) zastar. tretia trieda starej latinskej strednej školy;

4. (bez mn. č.) ľud. žart. pálenka: S medom je veru gramatika dobrá. (Kuk.);

gramatický príd. m.: g. rozbor, g-á chyba, g-é pravidlo;
g. rod, g-á osoba, g-é číslo
;
poet. g. rým v ktorom sa rýmujú iba koncovky, planý;

gramaticky prísl.: g. správny;

gramatikálny príd. m. zastar. gramatický

gramatikalizovať sa, -uje, -ujú nedok. i dok. lingv. nadobúdať, nadobudnúť gramatický význam;
stávať sa, stať sa súčiastkou gramatickej stavby

gramatikalizácia, -ie žen. r. lingv. vo vývine jazyka zmena lexikálnych prvkov na gramatické

gramatikár, -a muž. r. trochu zastar. gramatik

Naposledy hľadané výrazy

1. gramatika v pravopisných slovníkoch