graféma -y -fém ž. lingv. zákl. jednotka písomnej podoby jazyka súvzťažná s hláskou, písmeno, litera
grafička -y -čiek ž.;
graficky prísl.
grafický1 príd.: g-é znázornenie
grafický2 príd.
1. ku grafika: g-é umenie;
vystavovať g-é listy
2. týkajúci sa písma al. tlače: g-á úprava kníh;
grafitista -u m. kto vytvára grafity2;
grafitistka -y -tiek ž.
grafitový príd.: g-é bane
grafológia -ie ž. skúmanie rukopisu človeka v súvise s jeho povahovými vlastnosťami;
grafologička -y -čiek ž.;
grafologicky prísl.: g. posudzovať (list)
grafologický príd.: g. rozbor;
graf ‑u L ‑e mn. ‑y m.
graféma ‑y ‑fém ž.
grafický; graficky prísl.
grafikon ‑u m.
grafit ‑u mn. ‑y m. (sprejový obraz)
grafitista ‑u mn. ‑i m.; grafitistka ‑y ‑tiek ž.
grafológia ‑ie ž.; grafológ ‑a mn. ‑ovia m.; grafologička ‑y ‑čiek ž.; grafologický; grafologicky prísl.