Pravopis slova „gagot” v slovenských pravopisných slovníkoch

gagot -u muž. r. gáganie, gagotanie: g. husí

gagotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. gágať;

gagot ‑u muž. r.

gagotať ‑ce ‑cú ‑tal ‑cúc/‑tajúc nedok.

gagotavý

gagot, -u muž. r. zvuky, ktoré vydávajú husi, gáganie, gagotanie: husí g.;

pren. hovor. pejor. krik, nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä žien, džavot: V ktorýsi deň sa odrazu zjavil pred obecným domom zástup žien s gagotom a krikom. (Gráf)

gagotať, -oce, -ocú, -tajúci nedok. (o husiach) vydávať zvuk podobný gá-gá, gágať: gagotanie husí;

pren. hovor. pejor. (o ľuďoch, najmä o ženách) veľa hovoriť, džavotať, drkotať: (Dievčatá), ozajstné dedinské husi, gagocú, ako ktorej príde. (Tim.);

opak. gagotávať, -a, -ajú;

dok. zagagotať, zgagotať

gagotavý príd. m. gagotajúci, džavotajúci: g-é husi