fundamentalista -u m. stúpenec fundamentalizmu;
fundamentalisticky prísl.
fundamentalistický príd.: f. prístup pri riešení sporu;
fundamentalistka -y -tiek ž.;
fundamentalizmus -mu m.
1. ortodoxné až fanatické pridržiavanie sa istej viery, istého učenia: islamský f.
2. publ. bezvýhradné vyznávanie istej dogmy, poučky ap.;
fundamentálne prísl.;
fundamentálnosť -i ž.
fundamentálny príd. k 2: f-a otázka, f-e dielo;
fundovane prísl.;
fundovanosť -i ž.
funkcia -ie ž.
1. hodnosť spojená s povinnosťou, (úr.) postavenie: štátna f., f. vedúceho;
zastávať, vykonávať, mať f-iu, zbaviť f-ie, uvoľniť z f-ie
2. poslanie, platnosť, význam: dorozumievacia f. reči
3. fungovanie, chod, činnosť: dobrá f. obličiek
4. mat. vzájomná závislosť veličín: kvadratická f.;
funkcionár -a m. kto vykonáva funkciu (význ. 1): akademický f., stranícky, odborársky f.;
funkcionárka -y -rok ž.;
funkcionársky príd. i prísl.
funkčne prísl.;
funkčnosť -i ž.
fundament ‑u Imn. ‑tmi m.; fundamentálny; fundamentálne prísl.; fundamentálnosť ‑i ž.
fundamentalizmus ‑mu m.; fundamentalista ‑u m.; fundamentalistka ‑y ‑tiek ž.; fundamentalistický; fundamentalisticky prísl.
fundovaný; fundovane prísl.; fundovanosť ‑i ž.
fungovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
funkcia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; funkčný; funkčne prísl.; funkčnosť ‑i ž.
funkcionár ‑a m.; funkcionárka ‑y ‑rok ž.; funkcionársky príd.prísl.
funkčné ‑ého s.
fuňať, funieť ‑í ‑ia ‑el dok.nedok.