fúria -ie ž. expr. zúrivá, divoká bytosť (obyč. o žene)
● byť, priletieť ap. ako f. nazlostený (-á), rozzúrený (-á)
furman -a m. hovor. povozník;
furmanka -y -niek ž. hovor. vozenie nákladu (záprahom) na zárobok, povozníctvo: chodiť na f-u, po f-ách, zaplatiť f-u
furmanský príd.: f. voz;
furmansky prísl.
furt prísl. hovor. ustavične, stále, neprestajne: f. sa vypytuje
furtáčka -y -čok ž.;
furtácky príd. i prísl.: f. úsmev;
fúra ‑y fúr ž.
fúria ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
fúrik ‑a m.
fúrikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
furmančiť, furmaniť ‑í ‑ia dok.nedok.
furmanka ‑y ‑niek ž.
furt prísl.
furunkel ‑kla L ‑i mn. ‑e m.; furunklový