empirickosť -i ž.
empiricky prísl.;
empiriokriticizmus -mu m. pozitivistický filoz. smer pokladajúci veci za komplexy pocitov
empirizmus -mu m. filoz. učenie pokladajúce za jediný zdroj poznania skúsenosť
empíria -ie ž. skúsenosť;
empiriokriticizmus ‑mu m.
empirizmus ‑mu m.; empirik ‑a mn. ‑ci m.
empíria ‑ie ž.; empirický; empiricky prísl.