dych -u m.
1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.;
druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily
2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky
● naberať d. získavať silu, oddychovať;
do posledného d-u do smrti;
(pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene;
d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze;
jedným d-om (povedať) naraz;
(sotva) lapať d. byť zadychčaný;
každým d-om (sa stavať za niečo) úplne;
→ vyrazilo mu to d.;
dychový príd.: d-é cvičenia;
d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča
dychtivo prísl.;
dychtivosť -i ž.
dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní;
d-á mladosť nedočkavá;
dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj;
d-ie cvičenia
opak. dýchavať -a;
dýchavične prísl.;
dýchavičnosť -i ž.
dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň;
dýchať -a nedok.
1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu
2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať
3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel
4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím
5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť
● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a;
dychovka ‑y ‑viek ž.
dychtivý; dychtivo prísl.; dychtivosť ‑i ž.
dychtiť ‑í ‑ia ‑chť/‑i! dok.nedok.
dychčať ‑í ‑ia ‑chč/‑i! dok.nedok.
dýchadlá ‑diel mn.pomn.s.
dýchavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
dýchavičný; dýchavične prísl.; dýchavičnosť ‑i ž.
dýchať ‑a ‑ajú dok.nedok.
dýchnuť ‑e ‑u ‑chol dok.