druhotne prísl.;
druhotnosť -i ž.
druhotný príd. podmienený iným, odvodený, sekundárny, op. prvotný, primárny: poznanie je d-é (oproti bytiu);
ekon. d-á platobná neschopnosť ktorú spôsobuje neplatenie dlhov inými podnikmi;
lingv. d-é predložky nepôvodné;
druhotný; druhotne prísl.; druhotnosť ‑i ž.