dobyvateľsky prísl.
dobyvateľský príd.: d-á výprava;
dobyvačne prísl.;
dobyvačnosť -i ž.
dobyvačný príd. dobyvateľský, podmaniteľský; útočný, agresívny, výbojný: d-á vojna, d-é plány;
// dobývať sa1 kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby
dobyvateľ ‑a mn. ‑ia m.; dobyvateľský; dobyvateľsky prísl.
dobyvačný; dobyvačne prísl.; dobyvačnosť ‑i ž.
dobývať ‑a ‑ajú dok.nedok. (ťažiť, získavať); dobývať sa