dobyvateľ ‑a mn. ‑ia m.; dobyvateľský; dobyvateľsky prísl.
dobyvačný; dobyvačne prísl.; dobyvačnosť ‑i ž.
dobývať ‑a ‑ajú dok.nedok. (ťažiť, získavať); dobývať sa
dobyvateľ ‑a mn. ‑ia m.; dobyvateľský; dobyvateľsky prísl.
dobyvačný; dobyvačne prísl.; dobyvačnosť ‑i ž.
dobývať ‑a ‑ajú dok.nedok. (ťažiť, získavať); dobývať sa