I. lepšie prísl.
1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.;
d. pracovať;
d. počuť;
d. vyrátať;
d. pristupovať k deťom;
byť d. naladený;
d. sa spriateliť s niekým;
d. sa zamestnať;
d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo;
d. si vypiť;
d. dlho čakať
2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.
3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady
4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal
● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru;
d. mu to padlo bol tomu rád;
d. mu to robí priaznivo účinkuje;
d. mu tak! výraz škodoradosti;
d. máš! výraz súhlasu;
iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie
II. čast.
1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.;
d., povedal
2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral;
bol by vyliezol d. že nie na strechu
dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.;
preukazovať d.
dobrodinec -nca m. kto koná dobro: bol d-om celej rodiny;
dobrodinka -y -niek ž.
dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;
dobrodružne prísl.;
dobrodružnosť -i ž.
dobrodružný príd.: d. život;
d. film;
dobrodružstvo -a -tiev s. vzrušujúca udalosť; odvážny, ľahkomyseľný ap. skutok spojený s nebezpečenstvom: citové d.;
krvavé d.;
pustiť sa do d-a
dobrodušne prísl.;
dobrodušnosť -i ž.
dobrodušný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d-á žena, tvár;
dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;
dobromyseľnosť -i ž.
dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;
dobronzova, pís. i do bronzova prísl. nabronzovo: d. opálený
dobroprajne prísl.;
dobroprajnosť -i ž.
dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode
dobrosrdečne prísl.: d. povedať;
dobrosrdečnosť -i ž.
dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;
dobrota -y -rôt ž.
1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.;
z očí mu vyžaruje d.
2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y;
od d-y priberá
3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y
● je samá d. je veľmi láskavý;
robiť d-u byť dobrý;
nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny;
dobrotivo prísl.: d. pozerať;