bojovať nedok.
1. zvádzať boj, bitku: b. za vlasť, za slobodu, proti nepriateľovi, s agresorom;
b. v prvej línii;
udatne b.;
b. na život a na smrť
2. viesť boj, zápas, usilovať sa: b. za pravdu, za mier, o lepšiu budúcnosť;
b. proti fluktuácii;
b. s lenivosťou
● kto sa dá do boja, na vojnu, musí b. prijatú úlohu treba plniť;
b. proti → veterným mlynom
bojovne prísl.;
bojovnosť -i ž.
bojovníčka -y -čok ž.
bojovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
bojovník ‑a mn. ‑ci m.; bojovníčka ‑y ‑čok ž.; bojovnícky
bojovný; bojovne prísl.; bojovnosť ‑i ž.