blok -u m.
1. zoskupenie rovnakých al. podobných predmetov: b. domov;
zložiť tehly do b-ov
2. zoskupenie ľudí, spoloč. skupín, štátov s podobnými cieľmi: b. ľavicových strán;
vojenské b-y
3. veľký (jednoliaty) kus hmoty: oceľový b.;
šport. štartovací b. podstavec na štartovanie
4. zväzok listov papiera: poznámkový b.
5. publ. tematický celok: poludňajší b. spravodajstva;
diskusia obsahovala dva tematické b-y;
blokovať nedok. i dok.
1. (u)robiť blokádu: b. prístav, letisko
2. znemožňovať, znemožniť (voľný pohyb, obeh): b. pohľadávky, mzdy zastaviť;
b. telefónnu linku obsadzovať;
b. súpera brániť mu v hre
blokový príd.: b-é stavby;
b. kalendár útržkový;
b-á pokuta potvrdená lístkom z bloku;
blok ‑u m.; blokový; bloček ‑čka/‑čku m.
blokovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
blokáda ‑y ‑kád ž.