bezvedomie -ia s. stav bez vedomia: byť v b-í
bezvládne prísl.: b. ležať;
bezvládnosť -i ž.
bezváhový príd.: b. stav beztiažový
bezvýchodiskovosť -i ž.
bezvýchodiskový príd. nemajúci východisko, bezvýchodný, beznádejný: b-á situácia;
bezvýchodnosť -i ž.
bezvýchodný príd. bezvýchodiskový;
bezvýhradne prísl.: b. veriť;
bezvýhradnosť -i ž.
bezvýhradný príd. kt. je bez výhrad; úplný, bezpodmienečný: b-á poslušnosť, oddanosť;
bezvýhľadne prísl.;
bezvýhľadnosť -i ž.
bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;
bezvýrazne prísl.;
bezvýraznosť -i ž.
bezvýsledne prísl.;
bezvýslednosť -i ž.
bezvýsledný príd. neprinášajúci výsledok, neúspešný, márny: b-á snaha, b. boj;
bezvýznamne prísl.;
bezvýznamnosť -i ž.
bezvýznamný príd. nemajúci význam, nedôležitý, nezávažný: b. čin, b-á vec;
bezvedomie ‑ia s.
bezverec ‑rca m.; bezverectvo ‑a s.
bezveterný; bezveternosť ‑i ž.
bezvetrie ‑ia s.
bezvládie ‑ia L ‑í s.
bezvládny; bezvládne prísl.; bezvládnosť ‑i ž.
bezvízový; bezvízovo prísl.
bezvýhradný; bezvýhradne prísl.; bezvýhradnosť ‑i ž.
bezvýhľadný; bezvýhľadne prísl.; bezvýhľadnosť ‑i ž.
bezvýnimočný; bezvýnimočne prísl.; bezvýnimočnosť ‑i ž.
bezvýrazný; bezvýrazne prísl.; bezvýraznosť ‑i ž.
bezvýsledný; bezvýsledne prísl.; bezvýslednosť ‑i ž.
bezvýznamný; bezvýznamne prísl.; bezvýznamnosť ‑i ž.