bezprašnosť -i ž.
bezprecedentne prísl.
bezprecedentný príd. kt. nemá predchádzajúci obdobný prípad (precedens), op. precedentný: b-é rozhodnutie parlamentu;
bezpredmetnosť -i ž.
bezpredmetný príd. neodôvodnený, bezdôvodný: b-á otázka, žiadosť;
b-é tvrdenie;
bezprizorný príd. (rus.) kt. je bez domova, opustený: b-é deti
bezprostredne prísl.: b. súvisieť;
b. po vojne;
bezprostrednosť -i ž.
bezprostredný príd.
1. nesprostredkovaný, priamy: b. kontakt, b-á účasť
2. veľmi tesný, blízky (priestorovo, časovo): b-é okolie;
b-á potreba, úloha
3. priamy v správaní: b. človek;
b. cit prirodzený;
bezprácne prísl.;
bezprácnosť -i ž.
bezprávne prísl.;
bezprávnosť -i ž.
bezpríkladnosť -i ž.
bezpríkladný príd. nemajúci obdobu, neobyčajný, mimoriadny, nevídaný: b-á odvaha, obetavosť;
bezpríspevkový príd. za kt. al. na kt. sa nedostávajú fin. príspevky: b-é darcovstvo krvi
bezprašný; bezprašne prísl.; bezprašnosť ‑i ž.
bezpredmetný; bezpredmetne prísl.; bezpredmetnosť ‑i ž.
bezprizorný; bezprizorne prísl.; bezprizornosť ‑i ž.
bezprostredný; bezprostredne prísl.; bezprostrednosť ‑i ž.
bezprácny; bezprácne prísl.; bezprácnosť ‑i ž.
bezprávie ‑ia L ‑í s.; bezprávny; bezprávne prísl.; bezprávnosť ‑i ž.
bezpríkladný; bezpríkladne prísl.; bezpríkladnosť ‑i ž.
bezpríznakový; bezpríznakovo prísl.; bezpríznakovosť ‑i ž.