Pravopis slova „amor” v slovenských pravopisných slovníkoch

amor -a muž. r. bôžik zobrazovaný v podobe chlapca s lukom a šípmi ako symbol lásky

amorálne prísl.;

amorálnosť -i žen. r.

amorálny príd. m. nemravný, nemorálny: a. čin;

amorfnosť -i žen. r.

amorfný príd. m. odb. beztvarý: a. nerast;

amor ‑a muž. r. (symbol lásky)

amorálny; amorálne prísl.; amorálnosť ‑i žen. r.

amorfný; amorfne prísl.; amorfnosť ‑i žen. r.

amoroso [‑rózo] ‑a str. r. i prísl.

amortizácia ‑ie žen. r.; amortizačný

amortizovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.

Amor, -a muž. r. rímsky bôžik lásky

amoralizmus, -mu muž. r. odmietanie akejkoľvek morálky, zriekanie sa mravnosti, snaha zdôrazniť neľudskosť, opovrhovanie svedomím a cťou

amorálny príd. m.

1. ľahostajný v otázkach mravnosti: a. človek;

2. nemorálny, nemravný: a. čin;

amorálnosť, -ti i amoralita, -y žen. r.

amoret, -a, mn. č. -i (neživ. -y) muž. r. bôžik lásky v podobe dieťaťa;
jeho soška: Tam na stolíku ležali porcelánové amorety. (Vaj.)

amorfný príd. m. bez presného a určitého tvaru, beztvarý: a-á masa;

min. nemajúci kryštalickú štruktúru, nekryštalický: a. nerast, a. prvok;

amorfnosť, -ti žen. r.

amoroso [vysl. -rózo] prísl. (tal.) hud. nežne, vrúcne