stádovitosť -i ž.
stádovitý príd. pejor. nekriticky podliehajúci názorom väčšiny: s-é správanie;
stádovo prísl.;
stádovosť -i ž.;
stádový príd.: s. inštinkt;
stádočko -a -čiek s. zdrob.
stade m.príslov.zám.
stadeto m.príslov.zám.
stadiaľ m.príslov.zám.
stadiaľto m.príslov.zám.
stádo ‑a stád s.; stádový; stádovo prísl.; stádovosť ‑i ž.; stádočko ‑a ‑čiek s.
stádovitý; stádovito, stádovite prísl.; stádovitosť ‑i ž.
štadión ‑a m.
štádium ‑dia DL ‑iu mn. ‑iá ‑ií D ‑iám L ‑iách s.; štádiový, štadiálny; štádiovo, štadiálne prísl.; štádiovosť, štadiálnosť ‑i ž.