sIGnál -u L -i mn. -y m.
1. ustálený znak, ktorým sa podáva istá informácia: svetelný, zvukový, časový s., čakať na s.;
pren. predzvesť: s. búrky
2. odb. fyzikálny nositeľ informácie: televízny s.;
rečový s.
3. publ. zreteľné naznačenie niečoho, nepriamo vyslovený postoj, názor na niečo ap.: pozitívny s.;
dostali sme s-y, že sa čosi chystá;
sIGnalizácia -ie ž. signalizovanie: svetelná s.;
sIGnalizačný príd.: s. prístroj, s-á píšťalka
sIGnalizátor -a m. prístroj na odovzdávanie signálov: požiarny s.
sIGnalizovať nedok.
1. signálmi podávať informáciu: s. rukami, svetlom
2. byť predzvesťou, ohlasovať, oznamovať: vietor s-je zmenu počasia;
s. príchod
sIGnatár -a m.
1. osoba, kt. podpísala zmluvu, vyhlásenie ap.
2. dipl. zmluvná strana (v medzinár. vzťahoch);
sIGnatársky príd.: s. štát
sIGnál ‑u L ‑i mn. ‑y m.; sIGnálny, sIGnálový
sIGnalizácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; sIGnalizačný
sIGnalizátor ‑a L ‑e mn. ‑y m.
sIGnalizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
sIGnatár ‑a m.; sIGnatárka ‑y ‑rok ž.; sIGnatársky
sIGnatúra ‑y ‑túr ž.
sIGnovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.