rutina [-t-] -y ž. remeselná šikovnosť, zručnosť, obratnosť nadobudnutá dlhoročným cvikom: získať r-u v hre na husliach;
často pejor. spisovateľská, maliarska r.;
rutinovane prísl.;
rutinovanosť -i ž.
rutinovaný príd. kt. má rutinu: r. rečník;
rutinérsky príd. i prísl.;
rutinérstvo -a s.
ruta ‑y rút ž.
rutina [‑t‑] ‑y ž.; rutinný, rutinový
rutinovaný; rutinovane prísl.; rutinovanosť ‑i ž.
rutinér ‑a m.; rutinérka ‑y ‑rok ž.; rutinérsky príd.prísl.; rutinérstvo ‑a s.
rútiť sa ‑i ‑ia dok.nedok.