nerv -u m. nitkovitý útvar spájajúci teles. orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti;
mn. n-y sústava týchto útvarov al. jej časť: sedací, zrakový n., zápal n-ov;
mozgové n-y;
hovor.: liečiť si n-y, chorý na n-y
● mať n-y ako špagáty, ako zo železa byť psychicky odolný;
mať dobré, železné, slabé n-y mať dobrú, slabú psychickú odolnosť;
→ stratiť n-y;
prišiel o n-y;
povolili, vypovedali, expr. praskli, tečú mu n-y stratil rozvahu, neovládol sa;
ísť, expr. liezť niekomu na n-y, hrať, brnkať niekomu na n-y rozčuľovať, dráždiť niekoho;
(ne)mať na niekoho n-y (ne)znášať ho;
expr. moje n-y! výraz nervozity ap.;
nervozita -y ž. zvýšená nervová dráždivosť, duš. nepokoj, podráždenosť: prejavovať n-u, n. pred skúškami
nervózne prísl. k 2: n. prešľapovať;
nervóznosť -i ž. nervozita
nervózny príd.
1. kt. trpí nervozitou: n-e dieťa, n. organizmus
2. nepokojný, podráždený, dráždivý; svedčiaci o nervozite: je prepracovaný a n.;
n-e pohyby;
nerv ‑u m.; nervový; nervovo, nervove prísl.
nervozita ‑y ž.
nervstvo ‑a s.
nervák ‑a mn. ‑ci m.živ.
nervák ‑u/‑a mn. ‑y m.neživ.živ.
nervóza ‑y ž.
nervózny; nervózne prísl.; nervóznosť ‑i ž.