korodovať nedok.
1. podliehať korózii: kov vlhkom k-je;
k-júce časti vozidla
2. spôsobovať koróziu: kyseliny k-jú plechy
korok -rku m. ľahký materiál z kôry duba rastúceho pôv. v Stredomorí použ. najmä na izoláciu, podlahy a drobné výrobky; takýto výrobok;
korózia -ie ž. rozrušenie (povrchu) materiálu chem. vplyvmi a prostredím;
koróziovzdorný príd. vzdorujúci korózii, antikorózny: k. materiál
korózny príd.
kôrovitosť -i ž.
kôrový príd.: k-é bunky;
kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.
Koror ‑a L ‑e m. (hl. mesto); Kororčan ‑a mn. ‑ia m.; Kororčanka ‑y ‑niek ž.; kororský