kabinet -u m.
1. miestnosť na škol. pomôcky: zemepisný, fyzikálny k.
2. menšie výskumné al. metodické pracovisko: fonetický k., orientalistický k.
3. ministri, vláda (v niekt. štátoch): vládny k. vláda;
britský k.;
kabinetný príd.
1. kniž. odtrhnutý od života, uzavretý do seba, salónny: k. vedec, filozof
2. týkajúci sa kabinetu, vlády
kabinetový príd.: k-é dvere;
kabinetík -a m. zdrob. k 1
kabinet ‑u m.; kabinetový, kabinetný; kabinetne prísl.; kabinetík ‑a m.