hu, hú cit.
huba1 -y húb ž.
1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
chodiť na h-y;
nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu
2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia
● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi;
expr. → bláznivé h-y pojedol;
hubato prísl.;
hubatosť -i ž.
hubertusový príd.
hubica -e -bíc ž. dýza;
hubicový príd.
hubiteľka -y -liek ž.
hubiť nedok. spôsobovať zhubu, ničiť (význ. 2), nivočiť: h. hmyz, burinu, životy
hubka -y -biek ž. zdrob.
hubový1 príd.: h-á polievka;
hubárka -y -rok ž.;
hubársky príd.: h-a vášeň;
h-a poradňa
huckať nedok. dráždením popudzovať, štvať, nahuckávať (psa): h. psy, psov (na ľudí);
pren. expr. h. ľudí proti sebe podpichovať do nenávisti
hudba -y -dieb ž.
1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u;
učiteľ h-y
2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.
● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec;
expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;
hudbymilovný príd. milujúci hudbu: h-é obecenstvo
hudobne prísl.: h. nadaný;
hudobnina -y -nín ž. napísaná al. vytlačená hud. skladba
hudobno-slovný príd. hud. a slovný: h-é rozhlasové pásmo
hudobnodramatický príd. týkajúci sa hud. drámy
hugenot [üg‑] ‑a m.; hugenotský