holý príd.
1. nahý (význ. 1): h-é telo, h-í ľudia
2. nezarastený, lysý: h-é kopce, h-á hlava;
h-á lebka skinhed
3. nepokrytý, obnažený: chodiť s h-ou hlavou, ležať na h-ej zemi;
h-á kosť bez mäsa;
h. meč bez pošvy
4. bez ozdoby, prázdny: h-é steny, h-á miestnosť;
gram. h-á veta bez rozvíjacích členov, op. rozvitá
5. číry, čistý, rýdzi, samý: h. fakt, h-á skutočnosť, h-á pravda;
zachrániť si h. život;
hovor. h-é zemiaky neomastené
● mať sa, cítiť sa ako h. v tŕní zle, nepríjemne;
pod h-ým nebom vonku, v prírode;
byť, ostať h., na h-om bez peňazí;
začínať s h-ými rukami bez materiálneho základu;
expr. (h-ú) → labu lízať;
holý; holo prísl.