frustrovaný príd. postihnutý frustráciou; neuspokojený: (citovo) f-é deti
frustrácia -ie ž. psych. stav nespokojnosti, bezvýchodiskovosti spojený s istým napätím; stav porušenej psychickej a citovej rovnováhy: žiť v ustavičnej f-ii; f. spoločnosti
frustrácia ‑ie ž.