bohorovne prísl.;
bohorovnosť -i ž.
bohoslovec -vca m. študent teológie;
bohoslovecký príd.: b-á fakulta
bohoslovie -ia s. teológia;
bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;
bohoslužobný príd.: b. jazyk použ. pri bohoslužbách, liturgický
bohovsky prísl.
bohovský príd. expr. hrub. výborný, neobyčajný, jedinečný, skvelý: b. nápad;
Bohorodička ‑y ž.
bohorovný; bohorovne prísl.; bohorovnosť ‑i ž.
bohoslovie ‑ia s.; bohoslovec ‑vca m.; bohoslovecký
bohoslužba ‑y ‑žieb ž.; bohoslužobný
bohovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.