Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „ďakovať” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

ďakovať nedok.

1. vyjadrovať vďaku: ď. priateľom za pomoc;
ď-m (pekne) a) výraz vďaky b) zdvorilé odmietnutie c) iron. výraz nesúhlasu

2. byť vďačný, zaviazaný, vďačiť: ď. za svoj objav usilovnej práci;
ď. Bohu chvalabohu;

Pravidlá slovenského pravopisu

ďakovať ‑uje ‑ujú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

ďakovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu, zried. i čomu za čo i bezpredm. ) vyslovovať vďaku, vzdávať vďaku: ď. niekomu za pomoc, za láskavosť, za ochotu, za dobrodenie;
srdečne, úprimne ď.;
ďakujem, ďakujem pekne
a) zdvorilostná formulka poďakovania, b) výraz zdvorilého odmietnutia: ďakujem, neprosím nechcem, c) iron. výraz nesúhlasu, odmietnutia al. pohŕdania: Ďakujem pekne za takú pomoc!

2. hovor. (komu, čomu za čo) byť povďačný, zaviazaný, vďačiť: Sovietskej armáde ďakujeme za oslobodenie.

ľud. ďakovať bohu výraz používaný ako vložka v reči na vyjadrenie spokojnosti, chvalabohu;

3. odpovedať na pozdrav: „Dobrý večer!“ pozdravil mamu. „Dobrý večer!“ ďakuje ona. (Kuk.)

4. zastar. dok. (za čo) zaďakovať, zrieknuť sa niečoho: Jedni z priateľov mu radili vôbec ďakovať za úrad. (Taj.);

opak. ďakovávať i ďakúvať, -a, ajú;

dok. k 1, 3, 4 poďakovať (sa), zaďakovať

Naposledy hľadané výrazy

1. ďakovať v pravopisných slovníkoch