oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
nedok. ostarievať -a
ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati
2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť;
o. v platnosti;
tak to nemôže o., o-lo to pri starom
3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí
4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky;
neo-l mu už čas;
nič neo-lo po ňom
5. zaostať: nevládal, o-l vzadu
● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.);
o. niekomu na krku byť príťažou;
nech to o-e medzi nami nech je to utajené;
expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu;
o. na suchu bez prostriedkov;
o. na ocot nevydať sa;
neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol;
o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený;
o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.;
neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo;
o. na chvoste zaostať;
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali;
vždy bol lepší ako o-í iní
2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.;
je to o. raz naposledy
nedok. ostávať -a
ostentatívne prísl.: o. odísť;
ostentatívnosť -i ž.
ostentatívny príd. kniž. vyzývavý, nápadný: o. protest;
ostený príd. kt. obsahuje osti: o-é plevy
oštepárka -y -rok ž.;
oštepársky príd.
oštítkovať dok. dať na niečo štítok, štítky
ostrapkať dok. na okraji vystrapkať: o-né záclony;
// ostrapkať sa: obrus sa o-l;
nedok. ostrapkávať -a
nedok. ostrapkávať sa
ostražitosť -i ž.: zachovávať o.
II. ostré s. hovor. pálenka
ostrekovač -a m. zariadenie na ostrekovanie (význ. 1): elektrický o. predného skla
nedok. ostrekovať
ostreľovač -a m. profesionálny strelec z ďalekonosnej os. zbrane: o-i rozmiestnení na strechách
ostricový príd.: o-é seno
// ostriekať sa postriekať sa: o. sa blatom
// ostrihať sa dať si ostrihať vlasy: o-l sa v holičstve
ostriť nedok. robiť ostrejším, ostrým: o. nôž, nožnice brúsiť;
pren. expr. o. (si) uši zbystrovať sluch
● o. si → zuby na niečo, na niekoho
ostrohový príd.;
ostrolistý príd. majúci ostré listy: o. klen
ostrosť -i ž.
ostrovanka -y -niek ž.
ostrovček -a m. zdrob.: o. suchej zeme;
nástupný o. zvýšené nástupište mestskej dopravy
ostrovný príd.: o-í obyvatelia;
ostrovtipnosť -i ž.
ostrovtipný príd. dôvtipný: o. človek;
o-á poznámka;
ostrozelený príd. zelený s ostrým odtienkom
ostružlina -y obyč. mn. ostružliny -lín ž. stružliny, hobliny
I. príd.
1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka;
o. okraj
2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar;
o-á zákruta;
geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový
3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka
4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo
5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd
6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá;
o-á paprika štipľavá;
o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo
7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum
8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning
9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika;
o. štrajk, op. výstražný;
o. režim dňa;
o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze
10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;
ostych -u m. nedostatok smelosti, hanblivosť, plachosť: prekonať o., urobiť niečo bez o-u
ostýchavo prísl.;
ostýchavosť -i ž.
osť ‑i ‑í ž.
oštara ‑y ‑tár ž.
ostarieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.
ostarievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
ostarnúť ‑e ‑ú ‑rol dok.
ostarok ‑rka mn. ‑ovia m.živ.
ostarok ‑rka ANmn. ‑y m.neživ.živ.
oštarovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
ostať ostane ostanú ostaň! ostal dok.
ostatne čast.st.
ostatok ‑tku m.
ostávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
osteň ‑tňa m.
ostentatívny; ostentatívne prísl.; ostentatívnosť ‑i ž.
oštep ‑u/‑a m.
oštepár ‑a m.; oštepárka ‑y ‑rok ž.; oštepársky
ôstie ‑ia L ‑í s.
oštiepkar ‑a m.; oštiepkarka ‑y ‑riek ž.
oštiepok ‑pka m.
oštítkovať ‑uje ‑ujú dok.
ostopäť, ostošesť prísl.
Ostrá Lúka ‑ej ‑y ž.; Ostrolúčan ‑a mn. ‑ia m.; Ostrolúčanka ‑y ‑niek ž.; ostrolúcky ostrolúčanský
ostrap ‑u m.
ostrapkať ‑á ‑ajú dok.; ostrapkať sa
ostrapkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; ostrapkávať sa
ostrapok ‑pka/‑pku m.
Ostratice ‑tíc mn.pomn.ž.; Ostratičan ‑a mn. ‑ia m.; Ostratičanka ‑y ‑niek ž.; ostratický
ostražitý; ostražito, ostražite prísl.; ostražitosť ‑i ž.
ostredok ‑dka m.
ostreknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.
ostrekovač ‑a m.
ostrekovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
ostreľovač ‑a mn. ‑i m.živ.
ostreľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
ostrie ‑ia s.
ostriekať ‑a ‑ajú dok.; ostriekať sa
ostrieľať sa ‑a ‑ajú dok.
ostriež ‑a ANmn. ‑e m.
ostrihať ‑á ‑ajú dok.; ostrihať sa
Ostrihom ‑a m.; Ostrihomčan ‑a mn. ‑ia m.; Ostrihomčanka ‑y ‑niek ž.; ostrihomský
ostrina ‑y ‑rín ž. (ostré miesto)
ostriť ‑í ‑ia dok.nedok.
ostrivo ‑a ‑rív s.
ostroh ‑u m.
ostroha ‑y ‑rôh ž.; ostrohový; ostrôžka ‑y ‑žok ž.
Ostrov ‑a m.; Ostrovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ostrovčanka ‑y ‑niek ž.; ostrovský
ostrov ‑a m.; Ostrov svätej Heleny; ostrovný; ostrovček ‑a m.
ostrovan ‑a mn. ‑ia m.; ostrovanka ‑y ‑niek ž.
Ostrovany ‑vian L ‑och m.mn.pomn.; Ostrovanec ‑nca m.; Ostrovianka ‑y ‑nok ž.; ostroviansky
ostrovid ‑a ANmn. ‑y m.
ostrovtip ‑u m.
ostrúhať ‑a ‑ajú dok.
ostružina ‑y ‑žín ž.
ostružlina ‑y ‑lín ž.
ostrva ‑y ‑tŕv ž.
Ostrý Grúň ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Ostrogrúnčan ‑a mn. ‑ia m.; Ostrogrúnčanka ‑y ‑niek ž.; ostrogrúnsky
ostrý; ostro prísl.; ostrosť ‑i ‑í ž.; ostré ‑ého s.
Osturňa ‑e ž.; Osturňan ‑a mn. ‑ia m.; Osturnianka ‑y ‑nok ž.; osturniansky
ostych ‑u m.
ostýchať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
ostýchavý; ostýchavo prísl.; ostýchavosť ‑i ž.