Význam cudzieho slova „ rad ” v Slovníku cudzích slov

rad – staršia jednotka pre dávku ionizujúceho žiarenia; značka pre radián
rad – predtým používaná jednotka absorpčnej dávky rádioaktívneho žiarenia (1 Gy = 100 rad)
REKLAMA
REKLAMA
radar – skratkové označenie pre zariadenie na elektromagnetické meranie vzdialeností, rozmerov a iných údajov cieľového predmetu, rádiolokátor
radectomia – radektómia, vybratie zubného koreňa
radektómia – chirurgické odstránenie miechového koreňa
radiabilitas – radiabilita, schopnosť prenikania rtg lúčov
radialis – radiálny, lúčovitý, vretenný
radians – žiariaci, vyžarujúci
radiant – bod na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú meteory
radiatio – rozbiehanie, vetvenie
radiatus – vetvený, rozbiehajúci sa, lúčovitý, majúci lúče
radicalis – radikálny, základný, idúci ku koreňu
radicivorný – živiaci sa podzemnými časťami rastlín
radicotomia – radikotómia, operačné preťatie miechového koreňa
radicula – korienok
radiculalgia – radikulalgia, bolesť miechových koreňov
radicularis – radikulárny, koreňový
radiculectomia – radikulektómia, chirurgické vytiahnutie koreňov miechových nervov
radiculitis – radikulitída, zápal miechového koreňa
radiculoganglionitis – radikuloganglionitíida, zápal koreňov miechových nervov a nervových uzlín
radiculographia – radikulografia, röntgenové znázornenie pošiev miechových koreňov po podaní kontrastnej náplne
radiculomeningomyelitis – radikulomeningomyelitída, zápal koreňov miechových nervov, plien a miechy
radiculomyelitis – radikulomyelitída, zápal miechových koreňov a miechy
radiculomyelopathia – radikulomyelopatia, ochorenie miechových koreňov a miechy
radiculoneuritis – radikuloneuritída, zápal miechového koreňa a periférneho nervu
radiculoneuropathia – radikuloneuropatia, ochorenie periférnych miechových nervov a ich koreňov
radiculopathia – radikulopatia, ochorenie miechových koreňov
radikalizmus – dôsledný spôsob myslenia a jednania; nekompromisná politická a iná verejná činnosť; bezohľadnosť, nezmieriteľnosť, riešenie za každú cenu
radikalizácia – rast, stupňovanie nekompromisnosti, nezmieriteľnosti, krajnosti
radikotómia – chirurgické preťatie miechového koreňa
radikula – korienok, embryonálna fáza vývoja koreňov rastlín
radikál – skupina atómov obsahujúca nepárový elektrón; spoluhlásková skupina nesúca význam; priebojný, nekompromisný človek; stúpenec radikalizmu
radio(re)ceptor – rádio(re)ceptor, receptor na registráciu žiarivej energie
radioactivitas – radioaktivita, schopnosť niektorých atómových jadier rozpadať sa, obvykle spojená s emisiou jadrového žiarenia
radioactivus – rádioaktívny, týkajúci sa rádioaktivity, majúci schopnosť rádioaktívneho rozpadu
radioangiographia – radioangiografia, izotopová metóda umožňujúca určiť rýchlosť krvného prúdu
radioautographia – rádioautografia, fotografická metóda detekcie rádioaktívnych lúčov a určenie lokalizácie rádioizotopu v histologických preparátoch alebo v tenkých rezoch tkaniva
radiobicipitalis – radiobicipitálny, týkajúci sa vretennej kosti a dvojhlavého svalu
radiobiologia – rádiobiológia, odvetvie biológie zaoberajúce sa účinkami rádioaktívneho žiarenia na organizmus
radiocalcium – rádioaktívny izotop vápnika (napr. 45Ca)
radiocarboneum – rádioaktívny izotop uhlíka ( 14C)
radiocardiographia – rádiokardiografia, v rtg diagnostike röntgenové znázornenie srdcových dutín pomocou kontrastnej látky
radiocarpalis – radiocarpeus, radiokarpálny, týkajúci sa, ležiaci medzi vretennou kosťou a zápästím
radiochemia – rádiochémia, vedný odbor využívajúci chemické poznatky na štúdium rádioaktivity a znalostí o rádioizotopoch na chemické výskumy
radiochromatographia – rádiochromatografia, chromatografická metóda s využitím jadrového žiarenia pri vyhodnocovaní chromatogramu
radiocirculographia – rádiocirkulografia, metóda na stanovenie základných hemodynamických údajov, ktorá využíva rádioizotopy
radiodermatitis, radiodermitis – rádiodermatitída, radiodermitída, zápal kože spôsobený rtg žiarením alebo inými rádioaktívnymi látkami
radiodontia – rádiodoncia, zubná röntgenológia, vyšetrenie zubov, ich častí a okolia pomocou röntgenových lúčov
radioelementum – rádioelement, rádioaktívny prvok
radioeliminatio – rádioeliminácia, zničenie tkaniva pomocou rádioizotopu (napr. štítnej žľazy)
radiogramma – rádiogram, röntgenový snímok
radiographia – rádiografia, zobrazovanie s použitím rádioaktívneho žiarenia, zobrazovanie pomocou rtg lúčov
radiohumeralis – radiohumerálny, nachádzajúci sa medzi vretennou a ramennou kosťou
radioimmunoanalysis – rádioimunoanalýza, RIA (z anglického radioimmunoassay), metóda saturačnej analýzy založená na kompetícii látky značenej rádioaktívnym izotopom a látky testovanej o špecifickú protilátku séra
radioiodum – rádiojód, rádioaktívny izotop jódu
radioisotopus – rádioizotop, nestabilné prírodné alebo umelo získané izotopy jednotlivých prvkov, ktorých jadrá samovoľne menia svoj energetický stav tým, že emitujú g-fotóny alebo nukleárne častice alebo zachytávajú elektróny z vnútorných vrstiev obalu a menia sa tak na iné nuklidy (rádioaktivita)
radiojodtherapia – rádiojódterapia, liečba rádioaktívnym jódom
radiokalium – rádioaktívny izotop draslíka (napr. 40K, 42K)
radiolaesio – rádiolézia, poškodenie vzniknuté ožarovaním
radiologicus – rádiologický, týkajúci sa rádiológie
radiolucens – svietiaci, prepúšťajúci lúče
radiolysis – rádiolýza, rozklad zlúčenín účinkom rádioaktívneho žiarenia
radiometron – rádiometer, prístroj na meranie niektorých fyzikálnych veličín v súvislosti s rádioaktívnym žiarením
radiomimeticus – rádiomimetický, napodobňujúci účinok rádioaktívneho žiarenia
radionatrium – rádioaktívny izotop sodíka (napr. 22Na, 24Na)
radionecrosis – rádionekróza, odumretie tkaniva spôsobené rádioaktívnym žiarením
radioneuritis – radioneuritída, zápal nervu vyvolaný rádioaktívnym žiarením
radionucleides – rádionuklid(y), rádioaktívny atóm, ktorý podlieha rádioaktívnemu rozpadu
radioopacitas – rádioopacita, nepriepustnosť pre röntgenové lúče
radioparens – priepustný pre lúče
radiopathologia – rádiopatológia, odbor patológie zaoberajúci sa chorobami vzniknutými účinkom rádioaktívneho žiarenia
radiopharmacon – rádiofarmakon, zlúčenina, ktorá obsahuje vo svojej molekule rádioaktívny izotop niektorého prvku
radiophobia – rádiofóbia, chorobný strach z ožiarenia
radiophosphorus – rádioaktívny izotop fosforu (napr. 32P)
radiophotogramma – rádiofotogram, fotografia získaná odfotografovaním skiaskopického štítu
radiophotographia – ráadiofotografia, štítová fotografia (abreografia), fotografovanie obrazu zo skiaskopického štítu
radioprotectivum – rádioprotektívum, ochrana pred rádioaktívnym žiarením
radioreactio – rádioreakcia, reakcia na ožarovanie
radioresistens – rádiorezistentný, odolávajúci ožiareniu
radioresistentia – rádiorezistencia, odolnosť, nízka citlivosť tkanív na rádioaktívne žiarenie
radioresponsibilis – rádioresponzibilný, reagujúci na ožiarenie
radioscopia – rádioskopia, vyšetrovanie röntgenovými lúčmi
radiosensibilitas – rádiosenzibilita, citlivosť tkanív na ožiarenie rádioaktívnymi lúčmi
radiosensitivus – rádiosenzitívny, citlivý na ožiarenie
radiostereoscopia – rádiostereoskopia, vyšetrovanie vnútorných orgánov pomocou röntgenových lúčov, so získaním výsledkov v priestorovom usporiadaní
radiosulfur – rádioaktívny izotop síry (napr. 35S)
radiotherapia – rádioterapia, liečba choroby ožarovaním
radiotoxicitas – rádiotoxicita, vlastnosť rádioaktívnych izotopov, ktoré svojím vyžarovaním v organizme môžu vyvolať morfologické a funkčné zmeny
radioulnaris – rádioulnárny, týkajúci sa vretennej a lakťovej kosti
radista – človek obsluhujúci vysielaciu stanicu, rádiostanicu
radium – rádium, prvok zn. Ra
radiumdermatitis – rádiumdermatitída, zápal kože po ožiarení
radiumtherapia – rádiumterapia, liečba rádiovým žiarením
radius – tyč, polomer
radix – koreň
radix – koreň; podiel váhy vyššieho rádu a váhy najbližšieho nižšieho rádu číselnej sústavy
radiácia – žiarenie, vyžarovanie, sálanie
radiálny – lúčovitý, lúčový; stredový, idúci v smere polomeru
radiátor – článkované alebo ploché vykurovacie teleso