Význam cudzieho slova „ rádio ” v Slovníku cudzích slov

radio(re)ceptor – rádio(re)ceptor, receptor na registráciu žiarivej energie
radioactivitas – radioaktivita, schopnosť niektorých atómových jadier rozpadať sa, obvykle spojená s emisiou jadrového žiarenia
REKLAMA
REKLAMA
radioactivus – rádioaktívny, týkajúci sa rádioaktivity, majúci schopnosť rádioaktívneho rozpadu
radioangiographia – radioangiografia, izotopová metóda umožňujúca určiť rýchlosť krvného prúdu
radioautographia – rádioautografia, fotografická metóda detekcie rádioaktívnych lúčov a určenie lokalizácie rádioizotopu v histologických preparátoch alebo v tenkých rezoch tkaniva
radiobicipitalis – radiobicipitálny, týkajúci sa vretennej kosti a dvojhlavého svalu
radiobiologia – rádiobiológia, odvetvie biológie zaoberajúce sa účinkami rádioaktívneho žiarenia na organizmus
radiocalcium – rádioaktívny izotop vápnika (napr. 45Ca)
radiocarboneum – rádioaktívny izotop uhlíka ( 14C)
radiocardiographia – rádiokardiografia, v rtg diagnostike röntgenové znázornenie srdcových dutín pomocou kontrastnej látky
radiocarpalis – radiocarpeus, radiokarpálny, týkajúci sa, ležiaci medzi vretennou kosťou a zápästím
radiochemia – rádiochémia, vedný odbor využívajúci chemické poznatky na štúdium rádioaktivity a znalostí o rádioizotopoch na chemické výskumy
radiochromatographia – rádiochromatografia, chromatografická metóda s využitím jadrového žiarenia pri vyhodnocovaní chromatogramu
radiocirculographia – rádiocirkulografia, metóda na stanovenie základných hemodynamických údajov, ktorá využíva rádioizotopy
radiodermatitis, radiodermitis – rádiodermatitída, radiodermitída, zápal kože spôsobený rtg žiarením alebo inými rádioaktívnymi látkami
radiodontia – rádiodoncia, zubná röntgenológia, vyšetrenie zubov, ich častí a okolia pomocou röntgenových lúčov
radioelementum – rádioelement, rádioaktívny prvok
radioeliminatio – rádioeliminácia, zničenie tkaniva pomocou rádioizotopu (napr. štítnej žľazy)
radiogramma – rádiogram, röntgenový snímok
radiographia – rádiografia, zobrazovanie s použitím rádioaktívneho žiarenia, zobrazovanie pomocou rtg lúčov
radiohumeralis – radiohumerálny, nachádzajúci sa medzi vretennou a ramennou kosťou
radioimmunoanalysis – rádioimunoanalýza, RIA (z anglického radioimmunoassay), metóda saturačnej analýzy založená na kompetícii látky značenej rádioaktívnym izotopom a látky testovanej o špecifickú protilátku séra
radioiodum – rádiojód, rádioaktívny izotop jódu
radioisotopus – rádioizotop, nestabilné prírodné alebo umelo získané izotopy jednotlivých prvkov, ktorých jadrá samovoľne menia svoj energetický stav tým, že emitujú g-fotóny alebo nukleárne častice alebo zachytávajú elektróny z vnútorných vrstiev obalu a menia sa tak na iné nuklidy (rádioaktivita)
radiojodtherapia – rádiojódterapia, liečba rádioaktívnym jódom
radiokalium – rádioaktívny izotop draslíka (napr. 40K, 42K)
radiolaesio – rádiolézia, poškodenie vzniknuté ožarovaním
radiologicus – rádiologický, týkajúci sa rádiológie
radiolucens – svietiaci, prepúšťajúci lúče
radiolysis – rádiolýza, rozklad zlúčenín účinkom rádioaktívneho žiarenia
radiometron – rádiometer, prístroj na meranie niektorých fyzikálnych veličín v súvislosti s rádioaktívnym žiarením
radiomimeticus – rádiomimetický, napodobňujúci účinok rádioaktívneho žiarenia
radionatrium – rádioaktívny izotop sodíka (napr. 22Na, 24Na)
radionecrosis – rádionekróza, odumretie tkaniva spôsobené rádioaktívnym žiarením
radioneuritis – radioneuritída, zápal nervu vyvolaný rádioaktívnym žiarením
radionucleides – rádionuklid(y), rádioaktívny atóm, ktorý podlieha rádioaktívnemu rozpadu
radioopacitas – rádioopacita, nepriepustnosť pre röntgenové lúče
radioparens – priepustný pre lúče
radiopathologia – rádiopatológia, odbor patológie zaoberajúci sa chorobami vzniknutými účinkom rádioaktívneho žiarenia
radiopharmacon – rádiofarmakon, zlúčenina, ktorá obsahuje vo svojej molekule rádioaktívny izotop niektorého prvku
radiophobia – rádiofóbia, chorobný strach z ožiarenia
radiophosphorus – rádioaktívny izotop fosforu (napr. 32P)
radiophotogramma – rádiofotogram, fotografia získaná odfotografovaním skiaskopického štítu
radiophotographia – ráadiofotografia, štítová fotografia (abreografia), fotografovanie obrazu zo skiaskopického štítu
radioprotectivum – rádioprotektívum, ochrana pred rádioaktívnym žiarením
radioreactio – rádioreakcia, reakcia na ožarovanie
radioresistens – rádiorezistentný, odolávajúci ožiareniu
radioresistentia – rádiorezistencia, odolnosť, nízka citlivosť tkanív na rádioaktívne žiarenie
radioresponsibilis – rádioresponzibilný, reagujúci na ožiarenie
radioscopia – rádioskopia, vyšetrovanie röntgenovými lúčmi
radiosensibilitas – rádiosenzibilita, citlivosť tkanív na ožiarenie rádioaktívnymi lúčmi
radiosensitivus – rádiosenzitívny, citlivý na ožiarenie
radiostereoscopia – rádiostereoskopia, vyšetrovanie vnútorných orgánov pomocou röntgenových lúčov, so získaním výsledkov v priestorovom usporiadaní
radiosulfur – rádioaktívny izotop síry (napr. 35S)
radiotherapia – rádioterapia, liečba choroby ožarovaním
radiotoxicitas – rádiotoxicita, vlastnosť rádioaktívnych izotopov, ktoré svojím vyžarovaním v organizme môžu vyvolať morfologické a funkčné zmeny
radioulnaris – rádioulnárny, týkajúci sa vretennej a lakťovej kosti
rádioaktivita – schopnosť niektorých atómových jadier vysielať rádioaktívne žiarenie, emitovať častice; prítomnosť rádioaktívnych látok
rádioaktivácia – vyvolanie chemickej reakcie rádioaktívnym žiarením
rádioaktívny – javiaci rádioaktivitu; súvisiaci s rádioaktivitou
rádioastronóm – odborník na rádiový výskum vesmíru
rádioastronómia – výskum vesmíru pomocou rádiového žiarenia, súčasť astronómie
rádiobiológ – odborník v rádiobiológii
rádiobiológia – výskum účinkov ionizujúceho žiarenia na živé organizmy
rádiochémia – náuka o rádioaktívnych nuklidoch, žiarení a jeho účinkoch na hmotu
rádiodiagnostika – röntgenológia
rádioekológia – výskum vplyvov ionizujúceho žiarenia na životné prostredie
rádiofarmakum – rádioaktívna látka používaná na diagnostické alebo terapeutické účely
rádiofor – puzdro obsahujúce rádioaktívne soli, používané pri liečbe
rádiofyzika – náuka o elektromagnetickom vlnení
rádiogravimetria – gravimetria pracujúca s rádioaktívnymi činidlami
rádiogénny – vytvorený rozpadom rádioaktívneho nuklidu
rádioizotop – nestabilný izotop
rádioliečba – rádioterapia
rádiolokácia – meranie a určovanie polohy a pohybu telies v priestore pomocou odrazených elektromagnetických vĺn; rádionavigácia
rádiolokátor – zariadenie na zisťovanie rýchlosti a pohybov objektov metódou odrazu elektromagnetických vĺn, radar
rádiológia – náuka o rádioaktívnych látkach a o všetkých druhoch žiarení dôležitých v lekárstve, ich využívaní aj ochrane pred nimi
rádiolýza – rozklad látok pôsobením žiarenia
rádiometeorológia – výskum pôsobenia atmosféry na ultrakrátke rádiové vlny
rádiometer – prístroj na meranie ionizujúceho žiarenia, rádioaktivity
rádiometria – odbor, ktorý sa zaoberá meraním energie prenášanej žiarením; náuka o rádioaktívnych vlastnostiach hornín
rádionavigácia – meranie a určovanie polohy a pohybu telies v priestore pomocou odrazených elektromagnetických vĺn; rádiolokácia
rádioskopia – vyšetrenie ionizujúcim žiarením
rádiosonda – meteorologický prístroj pripojený k balónu a vysielajúci rádiové informácie o stave ovzdušia
rádiotelefónia – prenášanie všetkých druhov zvukov pomocou elektromagnetických vĺn
rádiotelegrafia – prenášanie Morzeových a iných prerušovaných signálov pomocou elektromagnetických vĺn
rádiotelekomunikácie – súhrnné označenie všetkých spojových prostriedkov využívajúcich elektromagnetické vlny (rozhlas, televízia, rádiotelefónia, rádiotelegrafia a pod.)
rádioteleskop – zariadenie umožňujúce pozorovať vesmírne telesá pomocou rádiových vĺn
rádioterapia – liečba rádioaktívnym ožarovaním

Súvisiace slová pre „rádio”:

rádio – slangový výraz pre rozhlasový prijímač aj zariadenie
extero(re)ceptor – extero(re)ceptor, zmyslové nervové zakončenie prijímajúce a vnímajúce podnety zvonku, z okolia
REKLAMA
REKLAMA
osmo(re)ceptor – osmo(re)ceptor, receptor vnímajúci vôňu, pach
receptor – receptor, molekulová štruktúra bunkovej membrány so špecifickou väzbovou afinitou